Právne dôsledky poskytovania neúplných školení BOZP pre práce vo výškach

Článok od CRAA vysvetľuje, aké právne dôsledky môže mať nekvalitne vykonané školenie.

Článok od CRAA vysvetľuje, aké právne dôsledky môže mať nekvalitne vykonané školenie.

Článok Českej asociácie pre práce vo výškách, z. s.  (CRAA).
www.craa.cz

Práce vo výškach a nad voľnou hĺbkou patria medzi práce, ktoré aj pri použití osobných ochranných pracovných prostriedkov a dodržaní všetkých bezpečnostných zásad, stále vystavujú pracovníka zvýšenému riziku ohrozenia života alebo zdravia. To je dôvodom, prečo aj bez ohľadu na zákonné povinnosti, je nevyhnutné, aby bol pracovník na ich vykonávanie dostatočne vyškolený.

Takéto školenie nie je iba formalitou. O tom, čo by malo obsahovať, pojednával článok „Minimálne požiadavky vyplývajúce z právnych predpisov na obsah školenia pre prácu z lana“. Objavujú sa ale aj prípady, keď školiteľ v rámci školenia nepreberie všetky témy, prípadne časová náplň školenia svojou dĺžkou neumožní prebrať všetky témy uvedené v osnove.

V prípade nekvalitných, resp. neúplných služieb v oblasti školenia BOZP pre práce vo výškach a nad voľnou hĺbkou možno vidieť dve základné formy zodpovednosti (možných právnych dôsledkov), z ktorých jedna pôsobí skôr voči ostatným súťažiteľom (konkurencii) a spotrebiteľom, zatiaľ čo druhá pôsobí voči klientom, t. j. zamestnávateľom ( i SZČO) čerpajúcim služby školenia.

1.     PONUKA „NESPLNITEĽNÉHO“ AKO KLAMLIVÁ REKLAMA

Poskytovateľ služieb v oblasti školenia BOZP (ďalej len „školiteľ“) sa môže dopúšťať tzv. „nekalého súťažného“ konania vo forme klamlivej reklamy, pokiaľ vo svojej ponuke inzeruje službu určitej kvality (v prípade školenia najmä obsahovej), hoci takúto kvalitnú službu nie je s ohľadom na objektívne možnosti (napr. dobu školenia) schopný zákazníkovi poskytnúť.

Klamlivá reklama je vymedzená ust. § 2977 Občianskeho zákonníka („OZ“) ako „reklama, ktorá súvisí s podnikaním alebo povolaním, sleduje podporiť (…) poskytovanie služieb, pričom klame alebo je spôsobilá klamať podaním alebo akýmkoľvek iným spôsobom osoby, ktorým je určená alebo ku ktorým dospeje, a tým aj zrejme spôsobilá ovplyvniť hospodárske správanie takých osôb“. Pri posudzovaní, či je reklama klamlivá, sa prihliada na všetky jej znaky, najmä na údaje, ktoré reklama obsahuje (okrem iného) ohľadom povahy, spôsobilosti na určený účel alebo podrobnejšieho vytýčenia a ďalších znakov tovaru alebo služieb vrátane predpokladaných výsledkov použitia, ako aj podmienok, za ktorých sa služba poskytuje.

• V prípade, že školiteľ inzeruje, že školenie BOZP určitého obsahu pojme do menšieho časového rámca ako je objektívne možné, pričom súčasne poskytuje zákazníkom napr. uistenie o tom, že jeho školenie predstavuje kompletnú prípravu pracovníkov na výkon práce (teda garantuje, že jeho služba zaistí pre zamestnávateľa splnenie príslušných právnych povinností podľa Zákonníka práce či Nariadenia vlády č. 362/2005 Zb.), uvádza zákazníkov do omylu ohľadom jeho skutočného obsahu, resp. jeho kvality.                                                                                         
• Zamestnávateľ je povinný zaistiť svojim zamestnancom vhodné podmienky pre riadny výkon práce, okrem iného tiež určiť obsah a počet školení o právnych a ostatných predpisoch na zabezpečenie BOZP (pozri § 103 ods. 3 ZP). Pretože zamestnávateľ nemusí byť v tejto oblasti odborníkom, dopytuje na splnenie tejto svojej povinnosti profesionála, od ktorého legitímne očakáva zodpovedajúci štandard odbornosti, ku ktorej sa profesionál pri poskytovaní svojich služieb hlási. Pokiaľ profesionál (školiteľ) teda deklaruje určitý štandard odbornosti (napr. prostredníctvom osnovy školenia či ponuky služieb) bez toho, aby potom tento štandard splnil pri samotnom poskytovaní služby, môže jeho konanie naplniť skutkovú podstatu klamlivej reklamy. Každý prípad je však potrebné posúdiť s ohľadom na konkrétne okolnosti a intenzitu nesúladu medzi ponúkaným a skutočne poskytovaným plnením.                                                                             
• Podmienka spôsobilosti ovplyvniť hospodárske správanie osôb bude splnená najmä v prípade, keď školiteľ ponúka s ohľadom na obmedzený časový rámec lacnejšiu službu ako jeho konkurenti, v dôsledku čoho zamestnávateľ zvolí jeho službu práve s ohľadom na nižšiu cenu.

Možné dôsledky:

• Kto by bol v dôsledku klamlivej reklamy ohrozený na svojich právach (alebo kto by v jej dôsledku priamo utrpel škodu – spravidla to bude iný školiteľ), môže sa žalobou domáhať toho, aby sa príslušný školiteľ zdržal nekalej súťaže alebo aby odstránil závadný stav. Okrem toho môže dotknutá osoba požadovať primerané zadosťučinenie, náhradu škody alebo vydanie bezdôvodného obohatenia. V praxi však môže byť problematické najmä vyčíslenie škody alebo zhromaždenie dostatku relevantných dôkazov, ktorými by bolo možné klamlivú reklamu preukázať.                                                                          
• V prípade, že by reklama cielila na spotrebiteľa, bolo by možné tiež podať podnet na ČOI pre porušenie zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré je kvalifikované ako priestupok, najmä ak ide o povinnosť poskytovať služby v predpísanej akosti, ktorá vyplýva z osobitných predpisov (§ 3/1/b) Zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v spojení s príslušnými ustanoveniami pracovnoprávnych predpisov a predpisov v oblasti BOZP) alebo zákaz nekalých obchodných praktík (§ 4 v spojení s § 5 Zákona). Aby bola zodpovednosť za priestupok v popísanej situácii založená, je nutné, aby ponuka služieb smerovala voči spotrebiteľom, nie voči iným podnikateľom. Práve táto podmienka môže uplatniteľnosť zákona o ochrane spotrebiteľa v mnohých prípadoch ponúkanie školení citeľne obmedziť.

2.     ZODPOVEDNOSŤ ŠKOLITEĽA ZA ŠKODU SPÔSOBENÚ INFORMÁCIOU ALEBO RADOU

Ust. § 2950 Občianskeho zákonníka upravuje zodpovednosť odborníka za škodu spôsobenú informáciou alebo radou. Platí, že kto sa hlási ako príslušník určitého stavu alebo povolania k odbornému výkonu alebo inak vystupuje ako odborník, nahradí škodu, ak ju spôsobí neúplnou alebo nesprávnou informáciou alebo škodlivou radou danou za odmenu v záležitosti svojho vedenia alebo zručnosti. Radou alebo informáciou je akékoľvek odborné oznámenie, vrátane oznámenia poskytovaného v rámci školenia. Aby bola založená zodpovednosť školiteľa za škodu, musia byť splnené nasledujúce podmienky:

1. Odborník podáva škodlivú radu / neúplnú alebo nesprávnu informáciu = neúplnosť informácie je možné vidieť v nedostatočnom obsahu školenia / neprerokovaní určitej problematiky v rozsahu potrebnom z hľadiska predpisov na úseku BOZP;                                                                                                               
2. Rada alebo informácia je poskytnutá za odplatu = odplatou je treba rozumieť cenu kurzu;                                                                                                                
3. Nesprávnosť, resp. neúplnosť informácie je poznateľná z hľadiska „priemerného odborníka“ = nie každá neúplná či nepresná informácia založí zodpovednosť školiteľa za škodu, ktorú svojou radou spôsobí. Nesprávnosť alebo neúplnosť je nutné posudzovať meradlom priemerného odborníka – teda z hľadiska, či príslušná informácia môže byť v čase jej poskytnutia priemerným odborníkom ako nesprávne vnímaná.                                                                                                                                                                                                                    
4. Vznik škody

Zamestnávateľovi môže vzniknúť škoda v podobe náhrady ujmy za pracovný úraz, ktorý utrpel zamestnanec, ktorý bol nesprávne alebo neúplne preškolený, pričom pracovný úraz súvisí s činnosťami, ku ktorým sa preškolenie vzťahovalo. Súčasne, ak sa zamestnávateľ riadi nesprávnymi alebo neúplnými informáciami zo školenia opomenúť splnenie niektorej svojej zákonnej povinnosti podľa Zákonníka práce či nariadenia vlády, v dôsledku čoho môže byť naplnená skutková podstata niektorého z priestupkov a úseku BOZP podľa zákona č. 251/2005 Zb. o inšpekcii práce.

• 30/1/e) (zamestnávateľ nezaistí prijatie opatrení potrebných na prevenciu rizík, hoci k tomu má povinnosť podľa osobitného právneho predpisu) => pokuta až 2.000.000 Kč                                                                                                               
• 30/1/f) (nedodrží povinnosti pri zaisťovaní bezpečnosti práce ustanovenej v § 101 až 103 Zákonníka práce) => pokuta až 2.000.000 Kč                                                                                                                                                                                              
• Ide o povinnosti na úseku BOZP, najmä povinnosť vyhodnotiť riziká vykonávanej práce a na základe tohto vyhodnotenia urobiť opatrenia zaisťujúce vhodnú úroveň bezpečnosti (§ 101 a 102 – prevencia rizík) a najmä (§ 103/2 a 3) povinnosť zaistiť zamestnancom školenia doplňujúce ich odborné predpoklady a požiadavky na výkon práce vrátane určenia ich obsahu a frekvencie, tak, aby nebolo pripustené, že zamestnanec bude vykonávať práce, ktorých náročnosť by nezodpovedala jeho schopnostiam a zdravotnej spôsobilosti.)                                                                                                          
• 30/1/q) (neplní povinnosti týkajúce sa pracoviska a pracovného prostredia stanovené v zákone o zaistení ďalších podmienok bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (..), v nariadení vlády o bližších požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci na pracoviskách s nebezpečenstvom pádu z výšky alebo do hĺbky) => pokuta až 1.000.000 Kč                                                                                                                                                                                                                              
• Kľúčovou povinnosťou je najmä povinnosť podľa čl. XI prílohy nariadenia č. 362/2005 Zb. (Zamestnávateľ poskytuje zamestnancom v dostatočnom rozsahu školenia o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci vo výškach a nad voľnou hĺbkou.)                                                                                          

      5. Príčinná súvislosť medzi poskytnutím informácie a vznikom škody

• Poškodený zamestnávateľ prípadne musí byť schopný preukázať, že škoda vznikla v dôsledku nesprávnej či neúplnej informácie udelenej školiteľom – je pritom potrebné vyvodiť, že bez poskytnutia informácie alebo pri poskytnutí informácie správnej a úplnej by škoda nenastala. V tejto súvislosti je dôležité, či školiteľ môže predvídať, že poskytnutím nesprávnej/neúplnej informácie môže vzniknúť zamestnávateľovi alebo jemu podriadeným osobám škoda či iná ujma.

Ide o jeden z druhov občianskoprávnej škody, ktorej náhrady sa poškodený musí prípadne domáhať žalobou. V konaní bude poškodený zamestnávateľ musieť preukázať (ak sa domnieva, že školiteľ konal v rozpore s požiadavkou odbornosti) vyššie uvedené predpoklady vzniku škody vrátane príčinnej súvislosti. Nemusí však preukazovať zavinenie školiteľa, pretože v prípade jeho zodpovednosti ako odborníka za škodu spôsobenú informáciou alebo radou ide o zodpovednosť objektívnu (nerieši sa teda otázka zavinenia).

Možno teda uzavrieť tak, že ponúkaním a poskytovaním „vadného“ školenia sa školiteľ vystavuje riziku vzniku povinnosti nahradiť zamestnávateľovi škodu, ktorá mu vznikla v podobe odškodnenia zamestnanca za pracovný úraz alebo v podobe pokuty za priestupok podľa zákona o inšpekcii práce.

3.     PREHĽAD USTANOVENÍ, KTORÉ SVOJOU POVAHOU SÚVISIA S NEKVALITNÝM PREŠKOĽOVANÍM

Zákon č. 262/2006 Zb., Zákonník práce

• 101 – 103 (povinnosti na úseku BOZP)                                                            
• 224 (povinnosť vytvárať pracovné podmienky, ktoré umožňujú bezpečný výkon práce) 248 (prevencia a povinnosť zaisťovať pracovné podmienky tak, aby zamestnanci mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia zdravia)                                          
• 250 (obmedzenie povinnosti zamestnanca nahradiť zamestnávateľovi škodu, ak bola spôsobená okrem iného aj porušením povinností za strany zamestnávateľa)              
• 265 – 269 (pracovný úraz a povinnosť zamestnávateľa nahradiť vzniknutú ujmu)        
• 270 (možnosť (čiastočného) oslobodenia od povinnosti nahradiť ujmu vzniknutú v dôsledku pracovného úrazu okrem iného za predpokladu, že zamestnanec bol peukázateľne riadne oboznámený s príslušnými predpismi a pokynmi na zabezpečenie BOZP a táto znalosť bola sústavne vyžadovaná a kontrolovaná – v dôsledku neúplného školenia zamestnávateľ môže prísť o možnosť čiastočného zbavenia sa povinnosti na náhradu ujmy).

Zákon č. 309/2006 Zb., ktorým sa upravujú ďalšie požiadavky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v pracovnoprávnych vzťahoch a o zaistení bezpečnosti a ochrany zdravia pri činnosti alebo poskytovaní služieb mimo pracovnoprávnych vzťahov (zákon o zaistení ďalších podmienok bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci)

• 9/1 (povinnosť zamestnávateľa vykonávať úlohy v oblasti hodnotenia a prevencie rizík)

Nariadenie vlády č. 362/2005 Zb. o bližších požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci na pracoviskách s nebezpečenstvom pádu z výšky alebo do hĺbky

• Časť XI prílohy č.1 (povinnosť zaisťovať školenia v zodpovedajúcom rozsahu)

Zákon č. 89/2012 Zb., Občiansky zákonník

• 5 – štandard odborníka a prezumpcia zavinenia, ak koná odborník bez odbornej starostlivosti 
• 2950 – škoda spôsobená informáciou alebo radou poskytnutou za odplatu                 
• 2976 a 2977 – klamavá reklama

Autor: Mgr. David Horn, Advokátní kancelář Slaninová Vokál
Originál: https://craa.cz/2022/04/04/pravni-dusledky-svindlkurzu/