Kotvenie pri práci vo výškach - z pohľadu terminológie

Špecifikácia termínov "Kotviace zariadenie" a "Kotviaci bod" podľa článku od CRAA.

Špecifikácia termínov "Kotviace zariadenie" a "Kotviaci bod" podľa článku od CRAA.

Článok Českej asociácie pre práce vo výškach, z. s.  (CRAA). 
www.craa.cz

Použitie OOP proti pádu z výšky sa nezaobíde bez zodpovedajúceho kotvenia, teda niečoho, na čo je možné použité OOP bezpečne ukotviť. Pod súhrnným označením „kotvenie“ sa skrývajú dva základné pojmy „kotviaci bod“ a „kotviace zariadenie“.

Kotviace zariadenie

je hotový výrobok určený, navrhnutý a použitý na kotvenie. Je certifikovaný podľa normy EN 795[1] (prípadne aj podľa technickej špecifikácie CEN/TS 16415[2], alebo v prípade kotviacich zariadení ako stavebných výrobkov je posudzovaný podľa ČSN EN 1090-2) a musí mať minimálnu pevnosť (tzn. uniesť minimálne zaťaženie) 12 kN v prípade kovových prvkov alebo 18 kN v prípade nekovových (stále sa možno v praxi stretnúť s kovovými kotviacimi zariadeniami certifikovanými podľa EN 795:1996[3], kde kotviace zariadenia tried A1, A2, B a D podľa vtedajšej normy museli udržať silu 10 kN). Kotviace zariadenia sa delia na typy A (zariadenia s potrebou konštrukčného kotvenia na pripevnenie, napr. oká a plakety), B (kotviace zariadenia bez potreby konštrukčného kotvenia, teda dočasné prenosné kotviace zariadenia, napr. trojnožky, kotevné slučky, rozperné tyče do dverí, nosníkové svorky), C (vodorovné poddajné vedenia, najčastejšie v podobe drôtených lán natiahnutých na strechách, žeriavových lávkach atď.), D (vodorovné pevné vedenia – často vodorovné kovové profily či koľaje) a E (kotviace zariadenia držiace vlastnou hmotnosťou na plochých povrchoch, často v podobe vakov naplnených vodou, či konštrukcií na ktoré sú pridávané závažia). Môžu byť pripevnené k okolitému povrchu (napr. typy A, C a D), byť na ňom voľne položené/postavené (napr. typ E alebo niektoré typy B – trojnožky) alebo dočasne upevnené ku/okolo kotviaceho bodu (väčšinou typ B – viď slučka okolo stromu či konštrukcia, nosníková svorka pripevnená ku kovovému profilu, alebo kotviace zariadenia vsunuté do otvorov a v nich zapreté). Dlhé roky sa v prípade kotviacich zariadení jednalo o OOP proti pádu výšky, v súčasnosti ale, na základe Vykonávacieho rozhodnutia Európskej komisie č. 2015/2181 z 24. 11. 2015, nie sú kotviace zariadenia typu A, C a D naďalej OOP (tzn. iba v prípade kotviacich zariadení typu B a E ide o OOP).

Kotviaci bod

je akýmkoľvek pevným bodom, ku ktorému je možné bezpečne ukotviť OOP proti pádu z výšky. Nemusí slúžiť výhradne na kotvenie, jeho primárny účel môže byť úplne iný (prípadne nemusí byť žiadny), len je v danom okamihu na kotvenie použitý. Rámcovo ho upravuje Nariadenie vlády č. 362/2005 Zb.[4], ktoré vyžaduje, aby bol v smere pádu dostatočne odolný. Kotviacim bodom sa v okamihu použitia môže stať aj kotviace zariadenie (najčastejšie je to prípad kotviacich zariadení typu A – plakiet a ôk, či typu E). Prípadne môže byť tvorený kombináciou kotviaceho zariadenia a niečoho ďalšieho (napr. oceľová alebo chemická kotva v kombinácii s kotviacim zariadením typu A – plaketou). Ďalej ním môže byť strom, skalný blok, priehradová konštrukcia, lampa verejného osvetlenia, komínová hlava, krokva, klieština, schodisko, výťahová šachta, zábradlie, otvor umožňujúci pretiahnutie a následné omotanie kotviacej slučky, celá stavba, jednoducho čokoľvek. Stačí len, aby bol použiteľný na daný účel a odolný voči predpokladanému použitiu. Na rozdiel od kotviaceho zariadenia, ktorého minimálna pevnosť je jasne daná a vždy musí byť použiteľné aj samostatne, kotviace body žiadnu takú minimálnu pevnosť stanovenú (ani odvodenú) nemajú. Ich výsledná odolnosť (pevnosť) môže byť dosiahnutá vzájomným prepojením niekoľkých rôznych kotviacich bodov (tzv. „viacbodové kotvenie“), ktoré by samostatne pracovníka neboli schopné udržať (prípadne by ho udržali v statickom režime, nie v prípade zachytenia pádu). Požiadavka na dostatočnú odolnosť sa navyše môže líšiť v závislosti od účelu a spôsobu použitia daného kotviaceho bodu. Iná je dostatočná odolnosť pre systém zachytenia pádu, iná pre systém zadržania. Je bežnou praxou, že pracovník visí (alebo je istený) k hlavnému kotviacemu bodu a iný, hoci s nižšou únosnosťou, používa iba ako pomocný, umožňujúci mu zaujatie pracovnej polohy na pracovisku.

Z praktického pohľadu je teraz všetko jasné. Teraz z pohľadu terminologického. Často bývajú používané nesprávne pojmy a to aj v technických normách (prevažne v dôsledku prekladu európskych noriem). Snahy o nápravu často komplikujú aj na internete zverejnené znášky nezmyslov vydávajúce sa za odborné články. Príkladom môže byť napríklad článok „Termíny v ČSN sú často zavádzajúce – príklad: kotviace zariadenie, kotviaci bod, kotevný bod,… často však ide o jedno a samé“. Dokladom nedostatku odbornej úrovne je už samotný úvod článku, v ktorom autor píše, že oprava[5] normy ČSN EN 363[6] priniesla zmenu označenia „kotviaci bod“ na „kotevný bod“, ale že nedošlo k doplneniu kapitoly Termíny a definície o definíciu pojmu „kotevný bod“. Pritom každý odborník, ba aj poučený laik dobre vie, že prevzaté harmonizované ČSN musia byť obsahovo identické s európskym originálom. Takže v rámci opravy nepresností v národnom preklade nie je možné dopĺňať žiadne termíny ani definície.

Ďalej autor poukazuje na nejednotnosť pojmov v technických normách. To je úplne oprávnený poznatok. Koordinácia názvoslovia ale nie je záležitosťou ÚNMZ[7], ale ČAS[8]. Každopádne je v pláne zjednotenie pojmov docieliť. Oprava ČSN EN 363 bola prvou lastovičkou. Ďalšie budú nasledovať. Nebude to prípad starších noriem (u nich sa to bude riešiť až v ich nových verziách, aby sa nerobila oprava normy, ktorá sa v dohľadnej dobe zmení), avšak v nových to tak bude.

Zo zvyšku textu predmetného článku vyplýva, že autor má problém s pojmom „kotviaci bod“ (dokonca sa odvoláva aj na slovník českého jazyka, čo je celkom úsmevné, pretože jeho nezhody podmetov s prísudkami, skloňovanie zámena „ja“, zámeny prídavných mien účelových za dejové a ďalšie češtinárske skvosty, viď obr. 4 – 7, sú námetom častých vtipov) a odporúča používať termín „miesto upevnenia“, čo je podľa jeho slov definícia daná „časťou II Prílohy, odstavec 5“ (Nariadenie vlády č. 362/2005 Zb.).

V prvom rade je potrebné uviesť na pravú mieru, že nariadenie vlády č. 362/2005 Zb. žiadne definície, ani výklad pojmov neobsahuje. Zároveň sa v ňom nikde neobjavuje výraz „miesto upevnenia“ (ani „miesto upevnenia OOPP“), čo bol termín používaný vo vyhláške č. 324/1990 Zb., zrušenej pred pätnástimi rokmi, ktorá v § 50 odst. 6, 8 a 9 hovorila o „mieste upevnenia (ukotvenia)“. NV č. 362/2005 Zb. pracuje s pojmami „kotviace miesto“ a „miesto kotvenia“ („miesto kotvenia OOPP“). V už spomínanej časti II. bodu 5 prílohy k nariadeniu vlády č. 362/2005 Zb. stojí: „Vhodný osobný ochranný pracovný prostriedok proti pádu, prípadne pracovný polohovací systém, vrátane kotviacich miest, musí byť určený v technologickom postupe. Pokiaľ sa jedná o práce, ktoré spracovanie technologického postupu nevyžadujú, určí vhodný spôsob zaistenia proti pádu, respektíve pracovného polohovania, vrátane miest kotvenia, odborne spôsobilý zamestnanec poverený zamestnávateľom. Miesto kotvenia osobného ochranného pracovného prostriedku proti pádu musí byť v smere pádu dostatočne odolné.“

„Kotviace miesto“ (rovnako ako „miesto kotvenia“) je trochu nešťastné (neodborné) označenie pre „kotviaci bod“ („kotviace“ = „kotviaci“, „miesto“ = „bod“). To, že legislatívnici pri tvorbe Nariadenia vlády č. 362/2005 Zb. použili pre „kotviaci bod“ toto nie celkom správne označenie nereflektujúce prax, neznamená, že sa o „kotviaci bod“ nejedná, alebo že by pojem „kotviaci bod“ bol nesprávny, alebo že by sa nemohol používať. A to nielen preto, že sa jedná o v praxi rokov zaužívaný a používaný výraz, ale zároveň aj z nasledujúcich dôvodov:

„Kotviaci bod“ v právnych predpisoch

Tento pojem používa vyhláška č. 177/1995 Zb.[9], ktorá v § 74 ods. 4 uvádza, že „pracovné miesta na obsluhu a údržbu dráhy lanovej musia byť bezpečne prístupné a usporiadané tak, aby osobám pohybujúcim sa na týchto miestach bolo zabránené v páde. Podľa miestnych podmienok musia byť tieto miesta vybavené kotviacimi bodmi pre osobné ochranné zariadenia.“ Objavuje sa aj v iných právnych predpisoch, hoci už bez vzťahu k problematike ochrany proti pádu. Ide napríklad o zákon č. 458/2000 Zb.[10], ktorý pozná „kotviace body“ vonkajších prípojok nízkeho napätia (viď § 45 odst. 9).

„Kotviaci bod“ v technických normách

Už uvedenú opravu ČSN EN 363 nie je potrebné duplicitne spomínať. Ďalším príkladom môže byť ČSN 83 2610[11] z júna 2021, kde články 4.1 a 4.2 sú venované kotviacim uzlom používaným do jedného alebo viacerých kotviacich bodov. Že sa ale nejedná iba o záležitosť posledných rokov, dokladajú aj staršie české technické normy. Napríklad ČSN 83 2602[12] z marca 1994, kde je v článku 4.3.3.1 uvedené, že sa skúšaný blokant upevní na „kotviaci bod“ pomocou karabíny a na obr. 5 je v legende uvedený „kotviaci bod“ pomocného a „kotviaci bod“ hlavného nosníka.

„Kotviaci bod“ v odbornej literatúre

Skutočnosť, že pojem „kotviaci bod“ je správne, a odbornou praxou zaužívané označenie pre „miesto kotvenia OOPP“ dokladá aj fakt, že je hojne používaný aj v odbornej literatúre. Namátkovo je možné spomenúť Úvod do jednolanovej techniky[13], kde ho možno nájsť na str. 36. Alebo v Zborníku seminára k činnostiam vo výške a záchranárstve[14], kde je použité na str. 48. Používa ho na str. 85 kniha Služobná príprava prác vo výškach[15]. Objavuje sa aj na strane 148 Učebných textov pre pracovníkov vykonávajúcich stavebné práce vo výškach a nad voľnou hĺbkou[16]. Ďalej potom na str. 219 Učebných textov pre inštruktorov priemyselného lezectva[17]. Rovnako aj na str. 34, 59 a 67 Práca vo výške a nad voľnou hĺbkou v podmienkach požiarnej ochrany[18], rovnak ako na stranách 34, 59, 66 či 90 jej remaku Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci a zásahovej činnosti vo výškach a nad voľnou hĺbkou[19]. A takto by sa dalo pokračovať ďalej počnúc odbornou literatúrou starou desiatky rokov, až po najnovšie publikácie, ktoré vyšli v nedávnej minulosti. Výraz „kotviaci bod“ je po desiatky rokov používaný aj v ďalších dokumentoch, ako sú napríklad bezpečnostné smernice, technologické postupy či návody na použitie OOP (na mnohých OOP je správny smer ich nasadenia do lana znázornený polohou OOP vo vzťahu ku „kotviacemu bodu“, ktorý je vyobrazený piktogramom kotvy).

S ohľadom na vyššie uvedené sú správne označenia „kotviace zariadenie“ pre kotviace zariadenie, a „kotviaci bod“ pre to ostatné, čo nie je kotviacim zariadením a na čo sa bežne kotví. Akceptovateľné označenia sú aj „kotviace miesto“ a „miesto kotvenia“. Najdôležitejšie ale je, aby kotvenie slúžilo svojmu účelu, bolo ľahko a bezpečne prístupné a bolo bezpečné po celú dobu jeho používania.

Autor: Ondřej Belica
Originál: https://craa.cz/2022/01/10/kotveni-pri-praci-ve-vyskach-z-pohledu-terminologie/

[1] ČSN EN 795 Prostředky ochrany osob proti pádu – Kotvicí zařízení, 2013.

[2] ČSN P CEN/TS 16415 Prostředky ochrany osob proti pádu – Kotvicí zařízení – Doporučení pro kotvicí zařízení v případě použití více než jednou osobou současně. 2013.

[3] ČSN EN 795 Ochrana proti pádům z výšky – Kotvicí zařízení – Požadavky a zkoušení, 1997.

[4] Nariadenie vlády č. 362/2005 Zb., o bližších požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci na pracoviskách s nebezpečenstvom pádu z výšky alebo do hĺbky.

[5] Oprava ČSN EN 363: Opr.1 (Katalogové číslo: 511961), 2021.

[6] ČSN EN 363 Prostředky ochrany osob proti pádu – Systémy ochrany osob proti pádu, 2019.

[7] Úrad pre technickú normalizáciu, metrológiu a štátne skúšobníctvo

[8] Česká agentúra pre štandardizáciu

[9] Vyhláška č. 177/1995 Zb., ktorou sa vydáva stavebný a technický poriadok dráh

[10] Zákon č. 458/2000 Zb., o podmienkach podnikania a o výkone štátnej správy v energetických odvetviach a o zmene niektorých zákonov (energetický zákon)

[11] ČSN 83 2610 Uzlování – Terminologie, 2021.

[12] ČSN 83 2602 Pracovní a osobní ochrana – Blokanty, 1994.

[13] ŠMIKMÁTOR, Ferdinand. Úvod do jednolanové techniky. Praha: Česká speleologická spoločnosť, Knižnica Českej speleologickej spoločnosti. 1987.

[14] MATÝSEK, Radomil. Speleologická technika. In: Sborník semináře k činnostem ve výšce a záchranářství. Ostrava. VŠB – HGF Katedra techniky požiarnej ochrany a bezpečnosti priemyslu. Edičné stredisko VŠB Ostrava, 1993.

[15] LINHART, Milan. Služební příprava práce ve výskách a nad volnou hloubkou, 1 diel Základný materiál, Praha: Tlačiareň MV ČR, 2000.

[16] MATÝSEK, Radomil. Učební texty pro pracovníky provádějící stavební práce ve výškách a nad volnou hloubkou. Bolatice: Aretea, 2003.

[17] MATÝSEK, Radomil. Průmyslové lezectví – učební texty pro instruktory. Bolatice: Aretea, 2003.

[18] BUŘIČ, Petr a Richard FRANC. Práce ve výškách a nad volnou hloubkou v podmínkách požární ochrany. Praha: Tlačiareň MV ČR, 2003. ISBN: 80-86640-07-8.

[19] FRANC, Richard a kol. Bezpečnost a ochrana zdraví při práci a zásahové činnosti ve výškách a nad volnou hloubkou. Ostrava, SPBI, 2008. 978-80-7385-047-0.