Exkluzívny rozhovor s Jiřím Vodou, majstrom Českej republiky v stromolezení 2014

Jirka Voda o stromolezení, prácu a Novom Zélande.

16. augusta 2014 sa na brehu Vltavy v Prahe konal už 14. ročník Majstrovstiev Českej republiky v stromolezení. Jedným z partnerov tejto akcie bol aj eshop pre horolezectvo a arboristiku worksafety.cz. Majstrom ČR sa po napínavom preteku stal Jiří Voda, druhý bol Tomáš Gut a na treťom mieste sa umiestnil Tomasz Franikowski.

Povolaním arborista je Jirka na stromoch ako doma. V minulom roku venoval pretekaniu veľa času, získal 1. miesto v Poľsku, Rakúsku a na Slovensku, pozrel sa aj na majstrovstvá sveta v Kanade, kde skončil 22. Tento rok to mal kvôli práci trochu komplikovanejšie, ale napriek tomu toho stihol dosť, dôkazom čoho je 6. miesto v Nemecku, čo považujeme za veľký úspech, nielen kvôli veľkému počtu pretekárov, ale najmä vzhľadom k ich vysokej lezeckej úrovni. Navyše Jirka súťažil v tzv. head to head footlock s Jamesom Kilpatrickom, držiteľom svetového rekordu v tejto disciplíne, čo si, podľa svojich slov, veľmi užíval. V neposlednom rade sa mu podarilo vyhrať aj na domácej pôde!

Jirka pochádza z Jihlavska, ale momentálne sa zdržiava na Novom Zélande. Worksafety.cz mu týmto ďakuje za online rozhovor a praje veľa úspechov v korunách stromov, či už v práci či na pretekoch!

Ako si sa dostal k stromolezeniu?
Ku stromolezeniu ma priviedol môj kamarát, stromolezec, Petr Zvědělík z Jihlavy, ktorý v čase, keď som tam chodil na vysokú školu, robil jedného z inštruktorov lezenia na umelej stene, kam som v rámci školy chodil aj ja. Som mu za tento odklon od predmetu svojho vtedajšieho štúdia nesmierne vďačný a rád by som mu za to aj touto cestou poďakoval, nebyť jeho, bol by zo mňa dnes určite hrozne zlý účtovník a to by bol smutný príbeh. Od tej doby už asi 6 rokov stále spolupracujeme a som tomu rád. Petr celkovo podporuje začínajúcich lezcov, čo je dobre.

Čo ťa na tvojej práci baví?
Baví ma na nej hrozne veľa vecí, predovšetkým už samotný pobyt a pohyb v korunách stromov. Je to ohromne pestrá práca, trávim čas na stromoch v mestách, v alejach aj starých zámockých parkoch a vidím vďaka tomu tieto miesta z inej perspektívy a počas všetkých ročných období. Pritom každý strom je jedinečný a rovnako tak sa vďaka tomu líši aj každý pracovný deň. Baví ma aj to, že môžem cestovať a pracovať alebo pretekať v podstate kdekoľvek, stretávať špičkových lezcov, učiť sa nové veci. Arboristika je stále relatívne mladý odbor, ktorý sa neustále vyvíja, či už v prístupe k stromom alebo v technikách lezenia a mňa skrátka baví byť pri tom. Navyše mám to šťastie, že väčšinou pracujem s fajn ľuďmi a to ma tiež baví.

Aké sú nevýhody tvoje práce?
Nevýhodou je, že je ťažké sa na strome hojdať až do dôchodku. Občas mám tiež problém stotožniť sa s niektorými projektmi, podľa ktorých by mal arborista pracovať. Mám na mysli okrem iného veľmi časté používanie bezpečnostných väzieb u nás, kedy sa ich v parku inštaluje na sto stromov sto dvadsať, bez šance na následnú údržbu. V podstate to isté platí pre redukcie. Príde mi to ako taká naša špecialita. Celkovo mám pocit, že sa ľudia stromov občas zbytočne boja.

Okrem stromolezenia aké sú tvoje koníčky?
Občas bouldrujem, leziem po skalkách, rád čítam, chodím do hôr, hrám na cajon (aj keď teraz ma možno chalani vyhodia z kapely, keď neprídem pol roka na skúšku), no a hlavne leziem po stromoch, čo je môj najväčší koníček.

Prečo si odišiel na Nový Zéland?
TTých dôvodov bolo viac. Snažím sa každý rok na chvíľu vysadiť a nepracovať, pokiaľ možno v zime. Cestujem, leziem pre zmenu po kameňoch a pokiaľ možno niekde v teple. Konkrétne Nový Zéland som si vybral asi z rovnakého dôvodu ako väčšina ľudí čo sem jazdia - je tu naozaj pekne, ideálna destinácia na "českú" zimu, môžete surfovať alebo sa potápať a za hodinu na to behať po horách. Je to neuveriteľne rozmanitá krajina. Ďalším dôvodom bolo skúsiť pracovať v krajine, odkiaľ pochádzajú jedni z najlepších stromolezcov na svete a kde sa stromolezecké preteky tešia naozaj veľkej obľube. Odišiel som na takú poznávaciu pracovnú dovolenku. Momentálne pracujem na južnom ostrove v meste Blenheim, vo firme David James Tree Services. Mám tu voľnú izbu. Keď práve nie som v Blenheim, tak cestujem po ostrove a bývam v aute ako správny pankáč.

Mohol by si zhrnúť, ako takéto preteky vo stromolezení prebiehajú?
Preteky sa skladajú z dvoch častí, a síce základného kola a finále. Základné kolo obsahuje 5 disciplín, ktoré v podstate simulujú prácu stromolezcov. Patrí sem záchrana zraneného, práca v korune, inštalácia lana do koruny, istený šplh a rýchlostný výstup. Určitý počet pretekárov (podľa počtu lezcov v základnom kole) potom postupuje do finálového súboja, čiže masters. Tu musí lezec v časovom limite "nahodiť" strom, inštalovať laná a "obísť" všetky pripravené stanovištia v korune. Čas sa prestáva merať po zložení lán a ostatného lezeckého vybavenia zo stromu. Pri pretekoch a obzvlášť v masters hrá úlohu veľa vecí a lezcov pozoruje hneď niekoľko rozhodcov. Hodnotí sa predovšetkým bezpečnosť, ladnosť, rýchlosť, inovácia ... hodnotí sa to v podstate ako balet, kde je tiež dôležité nepadať. (smiech)
Nechcem sa púšťať do popisu všetkých disciplín, mám obavu, že už by to potom nikto nedočítal do konca. Myslím, že je najlepšie prísť sa pozrieť. Odporúčam Majstrovstvá ČR vo stromolezení, alebo na Majstrovstvá Európy 2015 v Prahe. Pokiaľ ide o podobnosť disciplín, tak sa po celom svete preteká podľa rovnakých pravidiel.

Aké vidíš rozdiely v pretekoch v ČR a v Európe alebo inde vo svete?
Preteky sa od seba v podstate veľmi nelíšia. Rôzna je samozrejme úroveň a počet lezcov, viac či menej náročný býva scenár záchrany zraneného a potom tiež náročnosť finále, ktoré sa občas odohráva napríklad aj na 4 stromoch naraz a niektoré biotopy sú od seba naozaj veľmi ďaleko.

Aká je tvoja najobľúbenejšia časť pretekov?
Dať si pivo, keď už je po pretekoch, túto časť mám naozaj rád. U mňa sa tá obľúbenosť časom mení, mám rád rýchlostný výstup a šplh, veľmi ma baví aj práca v korune. Záchranu zraneného beriem ako najdôležitejšiu časť pretekov, aj keď v nej mám zvyčajne najviac nedostatkov. Takže mi zostala najneobľúbenejšia časť a to je inštalácia lana do koruny, u tej dosť pochybujem, že ma niekedy začne baviť.

Z ktorého svojho úspechu máš najväčšiu radosť?
Najväčšiu radosť mám z toho, že som prostredníctvom pretekov spoznal veľa zaujímavých ľudí a v podstate som aj vďaka tomu dostal príležitosť pracovať v Nemecku, čo pre mňa bola veľká skúsenosť. Inak sa mi veľmi páčili tohtoročné České preteky, ktoré mi konečne sadli. Navyše som po rokoch v českom finále nezlomil žiadnu veľkú vetvu, čo mi urobilo veľkú radosť. Silný zážitok pre mňa boli každopádne majstrovstvá sveta, aj keď som tam nijako extra nezabodoval. To by som si v budúcnosti ešte rád zopakoval.

Bez ktorých vecí sa podľa teba stromolezec nezaobíde?
Tak tu to je úplne jasné, stromolezec sa nezaobíde bez moka kanvice, variča a dobrej kávy. Bez toho to fakt robiť nejde.

Lezieš viac na mechanických (ART, ZigZag) blokantoch alebo klasických?
V práci väčšinou leziem na istítku Lock Jack, pretekám so Spider Jackom, oboje od ARTu. Hlavnou výhodou je pre mňa naozaj jednoduché doberanie lana v porovnaní s prusíkmi a obzvlášť pri Spider Jacku perfektnej predvídateľnosti a čitateľnosti pri dlhších preskokoch. Druhou stranou mince je bohužiaľ rýchle opotrebovanie a to obzvlášť pri rýchlom lezení. Nejakú dobu som liezol aj na ZigZagu a celkom chápem jeho obľúbenosť, Aj keď sa od začiatku stretáva s problémami vo výrobe. Rád by som si vyskúšal Rope Runner od Singing Tree, stále je čo objavovať!

Používaš samosvorné uzly (prusíky)?
Používam ich občas na spestrenie v práci. Inak stabilne na kmenovce, kde mi vyhovuje. Začal som tu tiež používať SRT, leziem s Rope Wrenchem a dosť sa tým teraz bavím, je to naozaj trochu iné lezenie.

Aká veľká je lezecká komunita na Novom Zélande?
Myslím, že je to najlepšie viditeľné na množstve pretekov a akcií, ktoré tu každoročne prebiehajú. Krajina s necelou polovicou obyvateľov ČR má 4 regionálne preteky, z ktorých sa najlepšie lezci kvalifikujú na každoročné národné majstrovstvá. Prebiehajú tu aj ďalšie akcie. Z tých, o ktorých viem, je to Taranaki Open Weekend, obľúbené otvorené preteky spojené so stromolezeckým filmovým festivalom. V rovnakom termíne prebiehajú aj propagačné preteky pre vybraných lezcov v Queenstown, kde by som mal tiež pretekať. Sponzori pretekov hradia lezcom letenky aj ubytovanie, to pre mňa bolo veľkým prekvapením. Ako je vidieť, na stromoch to tu žije.

Na Novom Zélande si sa v októbri zúčastnil pretekov National Championship v meste Rotorua, ako by si tieto preteky zhodnotil?
Bol to dosť daždivý víkend, čo sa určite negatívne podpísalo na diváckej návštevnosti. Pretekárov bolo okolo 30. Niektorí postúpili z regionálnych pretekov a iní dostali divokú kartu.

Ako si sa umiestnil?
Bol som celkovo o pol bodu 4., bez možnosti postupu do masters pre cudzincov. Zvíťazil mimochodom Matt Glen, aktuálny majster Európy. Z čiastkových výsledkov som vyhral footlock, bol 2. vo výstupe po vetvách a v nahadzovaní, 4. na prácu v korune a 16. na záchrane zraneného.

Týchto pretekov sa zúčastnili aj dvaja Česi, David Stejskal a Marcel Vávra. Ako sa im zadarilo?
Chlapci na tom boli dobre, obaja sú to skúsení lezci. David Stejskal v roku 2011 pretekal na majstrovstvách sveta, takže nie je žiadny začiatočník. Tu postúpil do nabitého finále, kde skončil tuším 5. Marcel Vávra bol 14. v základnom kole.

Aká je podľa teba kvalita vybavenia lezcov na Novom Zélande?
Toto si netrúfam úplne hodnotiť. Ja som bol na pretekoch, kam sa nedostane nikto so zlým vybavením a pracujem v partii približne piatich lezcov, čo je stále málo na nejaký odhad.

Ako sa na Novom Zélande pozerá na bezpečnosť?
Bezpečnosť je tu určite na prvom mieste a berie sa naozaj vážne. Samozrejmosťou sú neprerezateľné nohavice, topánky so železnou špičkou. U každej zákazky spisujeme bezpečnostný výkaz, dopredu sa vyhodnocujú prípadné riziká konkrétneho miesta a stromu, rieši sa, kam sa budeme evakuovať v prípade požiaru alebo zemetrasenia. Občas je to celkom zábavné, ale ako je vidieť, nič sa tu nepodceňuje. Páči sa mi, že záchrana zraneného lezca sa trénuje aj v práci a nie je to len záležitosť pretekov.

Záverom, podelíš sa s nami o nejaký vtipný zážitok z lezenia, pretekov?
Tieto akcie bývajú občas dosť vtipným zážitkom sami o sebe, nehovoriac o vyhlásených afterparty (smiech), takže môžem jedine odporučiť prísť sa pozrieť osobne. Majstrovstvá Európy v Prahe 2015 je udalosť, ktorá sa nebude dlho opakovať.