Ako pomenovať uzol podľa CRAA.

Ako pojmenovať uzol podľa CRAA.

Článok Česká asociácia na práce vo výškach, z. s.  (CRAA). 
www.craa.cz

V minulých týždňoch (*) som sem hodil pár článkov na tému uzlovanie, a u niektorých čitateľov vyvolalo použité názvoslovie nesúhlas. Vysvetlenie toho, prečo volím názvy, ktoré používam, je témou dnešného článku.

(*) október 2020

V prvom rade je nutné si uvedomiť, že žiadna právna ani technická norma neurčuje záväznú terminológiu uzlov. Spásu neprináša ani „odborná literatúra“, lebo každý autor nazýva ten istý uzol inak a v niektorých prípadoch dokonca ani ten istý autor vo svojich ďalších publikáciách nenazve rovnaký uzol rovnako. A čo potom, keď tak urobí v rámci jednej publikácie. Stačí si spomenúť na minulý článok, ktorý dokumentoval, že aj taká kapacita ako Mates nazval vo svojej knihe Speleoalpinizmus jeden uzol tromi rôznymi menami (nie nutne to musel urobiť on, možno došlo k chybe pri sadzbe!). Občas sa objaví snaha o vytvorenie jednotného názvoslovia, ale kostrbaté a umelo vytvorené, hoci pôvodne dobre mienené názvy, nemajú veľmi nádej na to, aby ich odborná verejnosť prijala za svoje. Ďalším problémom sú preklady zahraničných publikácií, keď prekladateľ nie je celkom oboznámený s danou problematikou (čo je problém aj v súvislosti s technickými normami). Takto potom vznikajú absolútne scestné názvy uzlov ako „štvorcový uzol“ pre „ambulantný uzol“ (pozor, označenie „ambulantný uzol“ je nesprávne z jazykového hľadiska - viď Ústav pre jazyk český), alebo „králičí uzol“ pre dvojité osmičkové oko a iné.

Na jednej strane sa to zdá byť drobnosť. Lenže môže nastať situácia, keď takáto drobnosť môže spôsobiť vážny problém. Napríklad v prípade riešenia nehody, úrazu alebo pri spracovaní technologického postupu či metodického pokynu. Proste v prípadoch, keď v konečnej fáze rozhodujú ľudia úplne mimo odbor a bez praktických skúseností s danou problematikou, ktorí vychádzajú iba z toho, čo im niekto povedal (interpretoval) alebo čo našli niekde v literatúre (a práve v tej, ktorá používa iné názvoslovie ). A prúser je to najmä vtedy, ak títo ľudia nie sú prístupní tomu, aby si nechali čokoľvek vysvetliť. Tí potom vyvodia dôsledky len preto, že hoci obžalovaný vypovedal, že „na lano uviazal dvojitého cigánkova a toho cvakol do oka“, a pritom žiadny malý Róm so siamským dvojčaťom na mieste nebol a jeho zrakový orgán k ujme nepřišel. A ak sa niekto domnieva , že je to blbosť, že zmysel je vždy jasný, pravdepodobne doteraz nemal možnosť čítať výpovede z protokolu o nehode...

Bez ohľadu na odôvodnenie v predchádzajúcom odseku, sa vždy snažím nazývať uzly tak, aby som minimalizoval možnosť zámeny uzlov a bolo vždy zrejmé, o aký uzol sa jedná. Preto volím jednoznačné názvy, ktoré vychádzajú z typológie uzlov a ich vlastností (princíp viazania, fungovania a/alebo správania), podľa autora uzla, použitia a podľa ustáleného a zažitého názvu (ak zaužívaný názov nekoliduje s vlastnosťou uzla).

Pracovné časti uzlov:

- Ohyb – vznikne ohnutím lana do oblúka a začína ním viazanie väčšiny uzlov. Môže byť ľavý aj pravý.
- Ovin – je v podstate ohybom okolo akéhokoľvek predmetu či ďalšieho lana a rovnako ako ten, môže byť ľavý aj pravý. Taktiež môže byť čiastočný, alebo úplný (v podstate potom ide o závit okolo predmetu alebo lana).
- Závit – je pokračovanie ohybu až do okamihu, keď voľný koniec lana prekríži ďalšiu časť lana. Závit môže byť ľavý aj pravý a horný i spodný.
- Pretočený závit – vznikne pretočením hotového závitu v rovnakom smere o ďalších 180°. Rovnako ako závit potom môže byť ľavý aj pravý, horný i spodný.

Hotové uzly:

- Uzol – okrem všeobecného označenia pre všetky výsledky uzlovania z pohľadu názvoslovia ide o samostatný priebežný uzol, vzniknutý prevliekaním voľného konca lana závitom (alebo ako variant), keď tento voľný koniec lana z uzla vychádza iným smerom, než ktorým doň vstupuje. Príkladom uzla môže byť: rybársky uzol, osmičkový uzol, deviatkový uzol, uzlinka, a pod.
- Oko – je v podstate pevné oko vytvorené lanom, ktoré vychádza z uzla a potom sa doň vracia späť. U oka je podstatné, že bez ohľadu na zaťaženie nemení svoju veľkosť (iba tvar). Najbežnejšími okami sú osmičkové oko, deviatkové oko, motýliky, a pod.
- Slučka – je klzným okom tvoreným lanom, ktoré vychádza z uzla a vracajúcim sa doň späť. Na rozdiel od oka sa veľkosť slučky pri smerovom a/alebo obvodovom zaťažení mení, čo v prípade, že slučka nie je okolo niečoho uviazaná, môže viesť k úplnému rozviazaniu slučky. Najčastejšími slučkami sú dračia slučka, lodná slučka, polovičná lodná slučka, katovská slučka a pod.
- Spojka – je označenie na prepojenie dvoch uzlov, ktoré spájajú dve laná alebo dva konce toho istého lana, keď lano do uzla vstupuje z jedného smeru a vychádza v opačnom smere. Zaťaženie na laná tvoriace spojku pôsobí v opačných smeroch. Najznámejšími spojkami sú rybárska spojka, dvojitá rybárska spojka, osmičková spojka a pod.
- Dvojitý uzol – nie je nič iné ako pridanie závitu k jednoduchému uzlu. Typickým predstaviteľom je dvojitý rybársky uzol.
- Dvojitá slučka – je výsledkom pridania druhej slučky alebo závitu k existujúcej slučke, ktorá buď celá, alebo aspoň jedna z jej častí zmení pri zaťažení svoju pôvodnú veľkosť. Príkladom môže byť dvojitá lodná slučka, dvojitá polovičná lodná slučka, dvojitá líščia slučka (ak je uviazaná okolo lana, jedná sa o prusíkov uzol), dvojitá dračia slučka a pod.
- Dvojité oko – vznikne pridaním druhého oka k uzlu s okom a žiadne z ôk, bez ohľadu na spôsob zaťaženia, nemení veľkosť. Najčastejším príkladom je dvojité osmičkové oko, dvojitý motýlik a pod.
- Viacnásobný uzol, viacnásobné oko, viacnásobná slučka – vzniknú pridaním ďalších závitov, ôk alebo slučiek k existujúcim uzlom, okám alebo spojkám. Názov je potom daný ich počtom. Ako napríklad trojitý rybársky uzol, trojitá dračia slučka, trojité osmičkové oko, trojitý motýlik s tromi okami, motýlik so štyrmi okami a pod.

Za zmienku ešte stojí večný spor týkajúci sa názvu jedného z motýlikov, keď jedni ho nazývajú „alpský motýlik“ a druhí  „horolezecký motýlik“. Tento uzol sa k nám dostal zo zahraničnej literatúry pod označením „alpine butterfly". Najpresnejší preklad by teda bol „horský motýlik" alebo „vysokohorský motýlik“, prípadne potom voľnejší preklad „lezecký motýlik". Teraz je už neskoro na to, prepisovať všetky knihy, najmä keď použitý názov (prídavné meno) nemá žiadny vplyv na zmysel použitia uzla a nehrozí žiadna zámena uzla za iný. Nech je teda nazývaný „alpským motýlikom“, tak i „horolezeckým motýlikom“, oba varianty považujem za možné (hoci osobne dávam prednosť „horolezeckému motýliku“).

Na záver: Nikomu názvoslovie uvedené v tomto článku nenútim. Ale môžem mu ho veľmi odporučiť. Nie nadarmo Ludwig Borne vyhlásil, že „zbavenie sa preludu nás robí múdrejšími, než držanie sa pravdy…“

PS: No, a „uzol“ sa skloňuje podľa vzoru „dub“, teda „uzol bez uzla“ nie „uzol bez uzlu“.

Autor: Ondřej Belica
Originál: https://craa.cz/2020/10/24/nazvoslovi-uzlu/

AKTUALIZÁCIA

Uzly sa dočkali svojej vlastnej normy: ČSN 83 2610 Uzlovanie – Terminológia.