Pán Distel a jeho stupačky
O tom, kde a ako sa vzali tie najlepšie stupačky na svete.
Distel. Každý arborista si pod týmto slovom samozrejme predstaví stupačky. Nie hocijaké stupačky, ale tie najlepšie na svete. Málokto vie, že Distel je vlastne priezvisko pána Ulricha Distel, "otca" stupačiek. Málokto vie, že z väčšej časti sa najpopulárnejšie stupačky sveta vyrábajú u nás, v Českej republike. Pána Distela poznáme z rôznych arboristických stretnutí, na ktorých nikdy nechýba. Dokonca sa párkrát zastavil na kávu v našom obchode v Kolíne. O článok s jeho príbehom sme dosť stáli, dlho prehovárali, až konečne je tu.
Ulrich Otto Distel sa narodil v Ruite, dedine neďaleko Stuttgartu v Nemecku. Už vyše 30 rokov býva v nemeckom Heidelbergu so svojou manželkou. Majú dvoch synov. Čomu sa rád venuje, keď práve nepracuje? "Keď nemyslím na lezcov, rád chodím na prechádzky, jazdím na bicykli, cestujem s karavanom alebo trávim čas na futbalovom ihrisku sledovaním svojich synov."
Ako to všetko začalo
Ulrichov otec bol lesník, preto sa už v 16 rokoch aj on začal venovať lesníctvu. V 27 rokoch sa rozhodol vzdať oficiálneho zamestnania lesník a začal pracovať ako nezávislý drevorubač. "V tej dobe boli mojou veľkou láskou motocykle a ja som bol posadnutý vlastnou optimalizáciou všetkých možných súčiastok motocykla. Čo sa stalo zdrojom mojich odborných znalostí a zručností a čoskoro som začal vyrábať svoje vlastné nástroje na prácu v lese.
V roku 1985 sa ma Rainer Hoffmann spýtal, či s ním chcem absolvovať kurz zbierania šišiek. Toto považujem za začiatok mojej stromolezeckej kariéry. V tej dobe, na konci 80. a začiatkom 90. rokov, bolo lezenie a starostlivosť o stromy stále v plienkach. Až sa začínali vyvíjať všetky druhy inovácií a techník. Zber šišiek bol v tom čase vykonávaný prevažne horolezcami, ktorých ale tu v Európe bol nedostatok."
"V roku 1989 som sa rozhodol vyrobiť v garáži svoje prvé škrupinové stupačky výhradne zo sklenených vlákien. O štyri roky neskôr som ich vystavil na lesnom veľtrhu. Spätná väzba bola veľmi pozitívna, čo viedlo k začatiu výroby stupačiek vyvinutých v mojej garáži. Potom došlo k veľmi vtipnej situácii: O rok neskôr niekto vystavil presnú kópiu škrupinových stupačiek v žltej farbe namiesto červenej. Rýchlo z ponuky zmizli, pretože boli nekvalitné. Moje červené originály sú stále ponúkané v katalógu GRUBE!"
V týchto rokoch pracoval Ulrich so skupinou lezcov, v ktorej boli ikony ako Bernd "Beddes" Strasser, Ronny Epple a mnoho ďalších, ako zberač šišiek po celom Nemecku. Jedného dňa chcel vyrobiť obyčajný jednoduchý prusík, ale podarilo sa mu vyvinúť oveľa výhodnejší záves na stromolezenie - zrodila sa značka "Distel".
Súčasný vzhľad stupačiek Distel
V roku 2000 sa Ulricha na nemeckom stromolezeckom šampionáte opýtal Peter Styrnol, priekopník nemeckého stromolezenia: "Uli, prečo vlastne nevyrábate hliníkové stupačky?" Čo bol impulz na návrh stupačiek, ktoré dnes pozná väčšina ľudí. "Najprv som pracoval s hliníkom, ktorý bol vyrezaný z celého plechu. Hliníkový profil sa však čoskoro ukázal ako účinnejší a vhodnejší na výrobu stupačiek. Pritiahol som pozornosť spoločnosti Sherrill z USA, čo viedlo k rebrandingu mojich stupačiek na v USA dobre známe Gecko."
Na začiatku tisícročia vykonával Ulrich veľkú časť produkcie, ako je frézovanie, vŕtanie a brúsenie, sám. Niekedy strávil celé víkendy brúsením a vŕtaním. Celá výroba sklenených vlákien bola v túto dobu realizovaná výrobcom lietadiel v Českej republike. Postupne sa rozvinulo úzke partnerstvo a so zvyšujúcim sa objemom výroby bolo stále viac výrobných krokov premiestnených do ČR. Do konca roka 2016 boli do ČR presunuté výroby jednotlivých dielov stúpačiek zo sklenených a uhlíkových vlákien, ručne ohýbaná konštrukcia stupačiek, šicie práce a celá montáž.
Distel dnes
Výrobná kapacita v ČR dosiahla maximálnu úroveň. Firma Distel sa obracia na väčších priemyselných partnerov v Nemecku a Holandsku. "Dúfajme, že to povedie k vyššej kvalite našich produktov. Nové stupačky z uhlíkových vlákien sú prvými výsledkami nového vývoja."
Pred pár rokmi so mnou začal pracovať môj najstarší syn Martin a dnes je tak spoločnosť Distel vedená dvoma mužmi. Hľadáme nové riešenia, ako boli prvé stupačky so zacvakávacími prackami. Koniec koncov, konečne sa moje stupačky dočkali registrácie vlastnej značky aj loga. Týmto spôsobom, dúfam, budú arboristi schopní jasne identifikovať kópie, ktoré pochádzajú z Číny, o ktorých kvalite sa nebudem vôbec zmieňovať ;-)
Ulimu, Martinovi a vôbec celému Distelu ďakujeme a prajeme, nech sa darí! Tešíme sa na ešte lepšie najlepšie stupačky.