Na bezpečné stínanie jeden človek nestačí
Šiesty príspevok seriálu worksafety.cz o reálnych úrazoch v stromolezení a pri práci vo výškach.
Šiesty príspevok seriálu worksafety.cz
o reálnych úrazoch v stromolezení a pri práci vo výškach.
"Pri čítaní vašich rozborov reálnych nehôd sa s vami musím podeliť o jednu nehodu, ku ktorej som sa vo svojom profesijnom živote dostal. Chápem, že táto nehoda nie je vyložene lezecko-arboristickou nehodou, ale myslím, že okolnosti vzniku sú alarmujúce a je potrebné také nehody rozobrať na ponaučenie ďalších .... Aj keď nepredpokladám, že by medzi arboristami a stromolezcami bol taký blbec ako "náš Pepa," napísal nám náš čitateľ, ktorý má svoju firmu na ťažbu a približovanie dreva a tiež pílenie pomocou lezeckej techniky. Okrem toho je aktívny skialpinista, speleológ-lezec a tiež člen výjazdovej jednotky SDH. Prečítajte si jeho príbeh.
Miesto: Jilemnicko
Dátum: začiatok marca
Počasie: zmiešané prehánky, teplota okolo +4°C, nárazový západný vietor okolo 10 - 12m/s
Drevina: smrek
Pracovníci na mieste: drevorubač (budeme mu hovoriť "Pepa")
Podrobný popis udalosti
Ráno vstávam a vonku je počasie, že by psa nevyhnal. Chvíľami sneží, prší a dosť do toho fúka. No nič, v tomto predsa drevorubač nerobí - prečo by mal, je nad nulou, všade blato. To by nás vlastník lúky nepochválil. Píšem kolegom smsku, že to je dneska "dážď ako vyšitý"... a zostávame všetci doma. V televízii je olympiáda, človek sa aspoň nebude nudiť.
Váľam sa na gauči, fandím a zrazu zvoní telefón. Volá mi kolega. Hovorím si, čo asi zas vymýšľa v tomto nečase. Beriem telefón a ozve sa: "Čau, som v Liberci na rokovaní. Na Pepu spadol strom. Je u studní, tam čo robíte! Volal mi, že je pod tým pricvaknutý a že má topánku plnú krvi! A že nevie ako dlho vydrží pri vedomí. Choď tam!"
V ten moment sa mi zapol môj rescue inštinkt, teda "rozumiem, urobím". Let z kanapy, bunda, topánky, kľúče, mobil. V hlave napoly mŕtvy kolega, možno s tepnovým krvácaním, vnútorným zranením a možno upadajúci do bezvedomia. Predo mnou za normálnej prevádzky, normálnou rýchlosťou, 20 - 30 minút cesty autom cez mesto a dedinky. Štart! Pásy, diaľkové a hmlovky. A idem.
Vyrážam od domu na hlavnej a tu mám chvíľu času - 155 - hlásim, čo a kde sa stalo. Dispečerka mi hovorí, že jej práve niekto volal a nahlásil to (kolega z rokovania Liberca). Vraj tam posiela vrtuľník, ale nevedia presné miesto, kde to je. Do telefónu hovorím, že poznám presnú polohu a že vyrážam z obce xxx. Dohovárame sa, že potrebujem šoférovať a že jej zavolám, až budem na mieste nehody.
No cesta šialená, holt nemám modrý majáčik, a tak niektorí šoféri jednoducho nechápu čo sa deje. Iní až neuveriteľne inteligentne uhýbajú. Ono auto, ktoré ide rýchlo mestom za stáleho klaksónu a svieti a bliká všetkým, nie je úplne bežne k videniu. Pozerám na hodiny, možno tam budem skôr ako vrtuľa, ktorá k nám lieta z Liberca niečo okolo 8 -10 minut. Ako sa blížim na miesto, v hlave mi ale začína strašiť iná myšlienka.
Miesto nehody je totiž pomerne ďaleko od cesty, do kopca a moja dvojkolka to jednoducho po tej namočenej lúke nezvládne. No čo, ide o život? Ide! Prichádzam ku zjazde na lúku a prikladám pod kotol. Keby som tam každý deň nejazdil, tak by som to neriskoval, ale ten nájazd je fakt dobrý. Vletel som tam tak v sedemdesiatich a idem kam až to dá. Zhruba do tretiny cesty som sa dostal. To som ani nepočítal, že sa dostanem tak ďaleko.
Leziem z auta, pozerám na čas - noooo trinásť minút od výjazdu. Z kufra lekáreň a mastím po svojich hore. Prichádzam značne hotový na miesto. Vidím tak trojkubíkový smrek, chlpatý ako prasa, samé tučné vetvy. A pod ním Pepa. Nie je zakliesnený. Leží na vetvách od nejakých listnáčov, v polohe na chrbte. Obe nohy pokrútené, ako z handry, zlámaný. Je pri vedomí, biely ako stena a niečo zmätene koktá.
Je u neho aj jeho manželka, ktorej sa dovolal tiež a býva kúsok odtiaľto. Pýtam sa jej, čo a ako. Odpovedá mi, že práve tiež prišla. Takže ho spoločne prezeráme: pri vedomí, obe dolné končatiny zlomené (pravá otvorená s masívnym krvácaním), trup bez zjavných poranení, pravá ruka na predlaktí zlomená, rozdrvená ruka s trochou krvi. Na otázky, čo bolí, zodpovedá nezmyselne, šok. Podozrenie na poranenie chrbtice. Dohováram sa s jeho ženou, že mu zastaví krvácanie a ja sa postarám o navedenie ZZS.
Vytáčam 155, dispečingu oznamujem, že som na mieste a podávam informácie o zdravotnom stave postihnutého. Počas hovoru kontrolujem vedľajší strom, pretože kúsok od neho leží píla, ktorá je úplne na sra*ku. V strome o priemere cca 45-50 cm je pri päte len zárez tak na výšku lišty... Usudzujem, že to nebude mať na jeho stabilitu zásadný vplyv a neohrozí nás pri poskytovaní pomoci. Zranený je v starostlivosti manželky a ja začínam hľadať miesto pre vrtuľník.
Vybieham na priľahlú lúku. Je tu síce trochu sklon, ale na prisadnutie a aspoň vysadenie posádky to snáď bude stačiť. V diaľke počujem rachot, ako sa blíži vrtuľník. Zalieta ale za kopec! Na drôte mám našťastie stále dispečera a odovzdávam mu informácie, že letí zle, že musí späť k železničnej trati a nad taký rozpadnutý kravín. (Neskôr sa od pilota dozvedám, že tam videl niekoľko áut hasičov, tak letel tam.) Rachot, plieskanie vrtule do vetra, otočka ... Mám ho nad hlavou, značím "Y", vietor mám do chrbta. Točí nad lúkou proti vetru a ako strela letí na mňa. Zvláštne, hovorím si - koľkokrát som to počul na školeniach, ako sa toto robí, a vôbec som si nemyslel, že to kedy budem potrebovať.
Vrtuľník prisadá, vysádza lekára, záchranárov a člena HS. Odovzdávam lekárovi informácie a všetci sa púšťajú do práce. Medzitým vrtuľník odlieta, chvíľu hľadá a potom sadá zhruba dvesto metrov na lúke, na rovnejšom mieste. Jeho počínanie odhalilo našu polohu hasičom, ktorí sú tiež za chvíľu na mieste. Zranený je ošetrený, ako sa patrí zafixovaný a transportovaný za pomoci hasičov do vrtuľníka.
No a ako to celé dopadlo? Niekoľkomesačné liečenie a najhoršie zranenie bolo rozmaslované koleno, ktoré mu ale dali pomerne solídne dokopy a dnes zase chodí po svojich.
Čo sa vlastne stalo?
Náš Pepa chcel veľa zarobiť, a tak šiel do práce úplne sám. Chcel zoťať smrek a chcel ho zhodiť na lúku. Lenže strom bol zaklonený späť do porastu a trochu s mäkkou hnilobou. Napchal do neho všetky kliny, čo mal, a stále sa mu nepodarilo priviesť strom k pádu. Tak išiel kúsok do porastu a zmyslel si, že na neho vyrúbe jaseň a tým to celé zrazí k zemi. Lenže ako rezal smerový rez, prišiel závan vetra, ktorý sa oprel do smreku a ten na neho jednoducho spadol.
Zistili sme, že pri páde smreka sa tento zviezol po mierne naklonenom kmeni jaseňa a dosť možno to Pepu zachránilo pred najhorším. Rovnako tak boli na strane Pepu aj silné konáre, pretože vďaka nim nebol Pepa zasiahnutý priamo padajúcim kmeňom. Zranenie mu spôsobili v podstate len silné vetvy. Šťastím v nešťastí bolo to, že mal Pepa pri sebe mobil vo vrecku a že neupadol do bezvedomia, vďaka čomu bol schopný dať o sebe niekomu vedieť.
V prípade, že by telefón nechal odložený v bunde niekde pri kanistroch, ktoré mal ďaleko na lúke, tak by sa kvôli zraneniam k nemu nedostal. A vzhľadom k tomu, že o ňom nikto nevedel, tak by ho dosť možno začala hľadať až jeho manželka vo večerných hodinách.
Chyby a poučenie
Táto situácia vyzerá ako vymyslená príhoda z učebnice BOZP. Bohužiaľ to tak nie je a jedná sa o skutočnú udalosť. Počas práce boli hrubo porušené všetky pravidlá a predpisy.
1. Práca osamotene - to že pôjde sám pracovať si proste zmyslel len tak z ničoho nič, nikomu o tom nepovedal.
2. Práca v nevhodných klimatických podmienkach - silný nárazový vietor, poryvy vetra.
3. Pohyboval sa v ohrozenom priestore podrezaného stromu.
4. Stínal druhý strom na podrezaný strom za účelom jeho vychýlenia do smeru pádu.
5. Meraním sa zistilo, že časť nedorezu bola pod predpísanou minimálnou hranicou (menej ako 2cm).
Záchranná akcia z hľadiska navigácie ZZS
Celá udalosť sa stala pred niekoľkými rokmi v čase, keď rozšírenie dnešných špičkových fungujúcich smart telefónov nebolo až tak bežné. V prípade, že by záchrancovia (alebo aj sám postihnutý) disponoval smartphonom s nainštalovanou a funkčnou aplikáciou záchranka, ktorá zároveň s tiesňovým volaním na linku 155 odosiela na dispečing vašu presnú GPS polohu, bola by presná lokalizácia zraneného otázkou niekoľkých minút.
Hodnotenie worksafety.cz
Nie je vôbec čo dodať! Ďakujeme za príspevok a perfektné opísanie celej situácie!
Zažili ste niečo podobné? Stal sa vám pracovný úraz, boli ste svedkami nehody, zažili ste náhlu nebezpečnú situáciu? Napíšte nám, zdieľajte svoj príbeh, aby sme sa všetci mohli poučiť. Tí z vás, ktorí sa podelia o svoj detailný príbeh, budú odmenení 1000Kč poukazom na nákup na worksafety.cz
Viac informácií v tomto článku, formulár na vyplnenie tu.
V seriáli Reálne úrazy v stromolezení a pri práci vo výškach bolo publikované:
Nečakaný pád vetvy pri stínaní
Na bezpečné stínanie jeden človek nestačí
